Zobrazenie webového obsahu Zobrazenie webového obsahu

Milí spoluobčania, vážení hostia

    srdečne Vás vítam na stránkach obce Slatina nad Bebravou. Slatina je po prvýkrát písomne doložená roku 1332. Už vtedy bola vyvinutou obcou, stál tu kostol a obec bola sídlom fary. Názov obce sa vyvíja takto: v roku 1389 - Slatyna, 1439 - Zlatzina, 1481 - Nagh Zlathyna ( Veľká Slatina), 1773-Veľká Slatina,v II. polovici 19. stor. - Nagyszlatina,2.októbra 1925 - Slatina nad Bebravou podľa názvu rieky Bebravy, ktorá tu preteká. Slatina patrila už v čase prvej písomnej zmienky v roku 1332 do Trenčianskej stolice. Bola súčasťou Bánovského slúžnovskeho okresu. V roku 1945 úplne zaniklo župné zriadenie, ktoré v rokoch 1927 - 38 nahradilo krajinské zriadenie. Všetky obce v slatinskej doline boli poddanskými obcami a tvorili súčasť majetku uhrovskeho hradného panstva. Kráľ Albrecht Habsburský, vlastník uhrovského hradu, zmenšil uhrovské panstvo o dediny Slatinu, Krásnu Ves, Kšinnú a Miezgovce. V roku 1439 si pričlenili k beckovskemu panstvu Bánjfiovci. V rokli 1520 kráľovská rada nariadila Nitrianskej kapitule, aby ich přičlenila k uhrovskemupanstvu. Bánjfiovci však dali obce do zálohy za 300 zlatých ročne rodine Záblatských. Zayovci boli jedným z najstarších šlachtických rodov v Uhorsku. Vlastnili hrad aj kaštiel v Uhrovci. Až do feudalizmu patrila Slatina k Zayovskému panstvu. Zo starších dejín Slatiny vieme pomerne málo. V roku 1536 tu žilo asi 30 sedliackých rodín, a niekoľko rodín želiarov (domkárov). V roku 1598 stálo v Slatine 45 domov a mlyn. V roku 1720 bolo v Slatine len 12 rodín. V roku 1784 pri sčítaní obyvateľstva v Uhorsku bolo už 60 domov, 69 rodín a 452 obyvateľov. V roku 1869 žilo v obci 455 obyvateľov. V roku 1890 len 479 obyvateľov. Počet obyvateľov sa znižoval v dôsledku biedy a vysťahovalectva. Počet obyvateľov sa  zvýšil až v minulom storočí. V roku 1910 v obci žilo 691 obyvateľov. Po I. svetovej vojne to bolo 668 obyvateľov. Po II. svetovej vojne v roku 1948 tu žilo 499 ľudí. V roku 1987 zasa 660 občanov. V roku 2001 pri sčítaní ľudu 508 a dnes tu žije 524 obyvateľov. Poľnohospodárstvo bolo v stredoveku základom hospodárskej činnosti. Pripútalo obyvateľov k pôde trvalými sídlami. Pôda bola rôzneho druhu. Do úrodnej siali žito, suržincu, r až, jačmeň, ovos a strukoviny. Lúky sa kosievali 2 krát do roka. Po zrušení poddanstva sa v roku 1848 stali všetci slobodní roľníci. Nízka úrodnosť pôdy a jej nedostatok spôsobovali zníženie počtu obyvateľov. Až v roku 1949 bol vydaný zákon o jednotných roľníckych družstvách. 6. novembra 1950 bolo v obci 75% robotníkov, 25% roľníkov a JRD sa založilo v roku 1956. Prvá písomná zmienka o škole v Slatine je z roku 1663. VII. polovici 18. storočia bolo školstvo v správe cirkvi. Dnešná základná škola bola postavená za jeden rok, mala 14 tried a 31. augusta 1963 odovzdaná do užívania. Za poddanstva si ľud zhotovoval odev z plátna a súkna. Mužský odev pozostával z košele a g at í. Základom ženského odevu bol rubač, rukávce, lajblík, sukne a zástera. Na hlave nosili čepiec, alebo ručníky. Obúvali si čižmy a papuče.Počiatky zdravotníckej starostlivosti v Slatinskej doline sú známe od 20. storočia. V roku 1925 bola zriadená lekárska ambulancia v Slatine nad Bebravou. Projekt výstavby zdravotného strediska sa podarilo zrealizovať v roku 1984. Zrekonštruovanie zdravotného strediska a znovuotvorenie lekárne bolo prevedené v roku 2000. Slatina nad Bebravou sa rozprestiera v Strážovskej hornatine a Považskom Inovci. Stred obce je v nadmorskej výške 308 m a v členitom chotári dosahuje až 658 m. Obec sa rozprestiera pri sútoku rieky Bebravy a Trebichavského potoka. Jadro obce je v blízkosti vyvieračky Vrchovište. Územie slatinskej doliny hydrologický patrí do povodia rieky Nitry a jejjjrítoku Bebravy. Bebrava pramení pod vrchom Záhradčie pri Čiernej Lehote vzdialenej 6 km od Slatiny. Dnes má Slatina 524 obyvateľov. V obci je Zdravotné stredisko, lekáreň Základná škola, Materská škola, Pošta, sídlo Lesnej správy, Poľnohospodárske družstvo, farské úrady, kostoly, obecný úrad s matrikou, obecná knižnica, zrekonštruovaný dom smútku a v roku 1999 bola za 3 mesiace splynofikovaná celá obec. Do budúcnosti si želám úspešn ú spoluprácu a vzájomné porozumenie pri zveľadovaní, budovaní a skrášľovaní našej obce. Prajem Vám, milí spoluobčania, veľa zdravia, šťastia a úspechov v osobnom a pracovnom živote.  

Obec  sa nachádza v Juhozápadnej časti Strážovskej hornatiny pri sútoku Bebravy a Trebichavského potoka. Vrchovinný, až bralný povrch chotára tvoria druhohorné horniny. Pozdĺž toku a priľahlých svahov je odlesnený, inde zalesnený dubovinami , bučinami miestami s borovicou. Obec sa spomína v r. 1332 kde sa uvádza miestny farár (Josephus de Salatna), r. 1389 Slatyna, 1439 Zlatzina, 1477 Zlathyna, r. 1481 Nagy Zlathyna, vtedy sa rozdelila Slatina na Veľkú (Hornú) a Malú (Dolnú) Nagy Zlathyna, r. 1773 Welka Slatina, Nagyszlatina, Felsöszalatna. Od r. 1927 sa ustálil názov Slatina nad Bebravou a Slatinka nad Bebravou.